Od Herzeleid po Rosenrot cez Mutter

autor: Libor

rrrRammstein je jedinecna kapela, ktora sa neda zadefinovat jednym vyrokom alebo v jednej rovine, pretoze cim je nieco viac unikatne alebo niecim svojske, tym je to tazsie. Popisaovat by som ju mohol z roznych hladisk, ako napriklad po hudobnej stranke, ideovym smerom, image skupiny, jazykovo-formalna stranka.. a aj tak ani jedna z nich presne nevystihuje ani len svoju oblast, pretoze pri popisovani jednej je potrebny rozsirujuci vyklad dalsej pre doplnenie. Vsetko so vsetkym suvisi a ani pri visualnom pohlade ma clenov kapely nikomu nemoze byt hned jasne, o co ide – a uz vobec nie presne.

R+ (Rammstein) sa radi radi medzi rockove alebo industrialne kapely, ale v ziadnom pripade sa nejadna o metal, aj ked pre niekoho do tvrdsej ci agresivnejsie nabitej muziky nezainteresovaneho sa to zda byt rovake. R+ je vinimocny hlavne svojou charakteristickou jedinecnostou po hudobnej stranke, pretoze nikto nedokaze zahrat ich piesne tak, ako oni. Cover verzia od inej skupiny sa podari lahko, ale zahrat piesen od R+ stylovo ako original sa asi nikomu nepodari. Svojska gitara, ktora nema v hudobnom priemysle obdobu, agresivita, rytmicke aprenikave uderi bicich, uchu lahodiaca bassgitara, klavesy, ktore vyvolaju pocit niecoho co tu este nebolo a to vsetko obohatene vokalmi v nemcine dava fanusikom rockovej hudby nieco viac, ako bezne kapely. Aj najvacsi kritici sa zhoduju, ze ‚jeho spev sa dokonale hodi k ich hudbe‘, pretoze starogermanske podanie nemeckeho jazyka poriadne pritvrdi ich zvukovu stranku. Ja osobne som tomu rad, ze je to tak, petoze je prijemne pocuvat kvalitnu hudbu aj v inom jazyku ako anglickom. Je pravdou a neda sa to popiet, ze R+ maju perverzne texty, mozno pre niekoho incestacke, ale raz ked som cital jeden interview so skupinou, tak som sa dozvedel, ze R+ sa nevyjadruju o Jezisovi a to sa mi paci. Nie za to, zeby som mal voci Jeho osobe vyhrady, prave naopak, ale vecsina kapiel takehoto typu sa na tuto temu vyjadruje dost nemieste a nemam to rad. Su ludia a dokonca sa v tom aj vyzivaju, ze vahlasuju o R+, ze su fasisti, nacisti ci ktovie co ine. Ja osobne s tym nesuhlasim, pretoze aj ked zprvu aj na mna tieto recicky kecicky mali ako taku odozvu, ale spajat R+ s fasizmon je ako ked vidim kohuta sa motat okolo vajcia a vyhlasit na plnu usta, ze ‚Ta kura sedi na tom vajci ako storocna kvoka!‘ a pritom zeby na nom sedela, tak nik to dokazat nemoze a ci ide o kuru s hrebenom na hlave a vtakom, tak na to sa v dnesnej spolocnosti neporeza, hlavne ze sa taka hlaska dobre predava v mediach. Ludia si velmi lahko spajaju veci, ktore nemusia mat hned vsetko spolocne, ako napriklad k vajciu kuru, alebo k Nemcom fasizmus.

Skupina debutovala prvym albumom v roku 1995, jeho nazov je ‚Herzeleid‘. Preklad ‚Srdecna krivda‘ uz dopredu naznacuje, ze asi nepojde o nieco otrepane. Pri pohlade na obal cloveku sa vnucuju zmiesane pocity. Je vidiet, ze v tom case este nebol nik odhodlany investovat do ich tvorby. S jednym kamaratom sme sa jednohlasne zhodli, ze tam este ‚Vyzeraju jako cikosi‘, ale dufam, ze sa to jednotlivych clenov alebo fanusikov nedotklo, pretoze si treba priznat pravdu taka aka je. Iny nazor je, ze hned vidiet, ze su to nacisti. Navyse, aby som nezabudol, zmiemin sa aj o tom, ze Flake stoji trocha mimo. Nie, ze by zaostaval na okraji, to urcite nie, ale je tak trocha pozadu, moj nazor je, ze aj trocha schvalne, pretoze on sa uz od amotneho pociatku trocha distancoval od R+, kto pozna historiu kapely vie o tom svoje. Samozrejme podla obalu sa neda usudit vsetko, niekedy moze napomoct, niekedy zmiast, inokedy si clovek povie, co sa za tym asi skryva. Ked som si pustil tento album prvy krat, mal som pocit, ze az teraz som nasiel hudbu, ktoru mam rad. Dovtedy sa mi pacili rozne kapely, ale R+ ich jednoznacne odbil, nie uplne, ale len do uzadia.

Uvodna skladba ‚Wollt Ihr Das..‘ este neprezradza co R+ v skutocnosti je, ale citit z nej smerodajne naznaky, zacina sa gitarovym solom na pozadi s aspon mne to tak pripada zavijajucimi vlkmi. Do toho sa zapoja bicie, ktore stupnuju moment prekvapenia a po pol minute sa vsetko zacne. Hned na to sa solo zopakuje, ale je viac elektricke a dynamickejsie. Je v nom vlozena vacsia sila a energia. Kde na rad prisli Tillove vokaly, tak vtedy som vedel, ze cely album bude uplne iny jako vsetky ostatne od rockovyck kapiel, ktore som dovtedy poznal. Cela piesen je vyborna, je otvaracim prostriedkom albumu, opakujuce sa slovo ‚Rammstein‘, aby som vedel koho mam tu cest si vypocut…. a na konci este viac, ako sa piesen zacina tak sa aj konci – prekvapenim, co bude nasledovat.

‚Der Meister‘ sa zacina majstrovsky, hned sa ide na vec, aby kazdy vedel, ze skupina ma kvalitne gitary a bicie. Na tej piesni sa mi asi najviac pacia gitary. S tak energickou skladbou sa clovek len tak lahko nestretne, mozno by si clovek povedal, ze v druhej polke vypustili, ale zakoncenie je velmi dobre.

Ako klasicky u rokovych kapiel, som cakal po dvoch vypalovackach nieco jemnejsie, menej energie, viac romantiky. Proste nieco laicky povedane ‚na ukludnenie‘. Ale opak bol pravdou. ‚Weisses Fleisch‘ este viac potvrdzuje kvalitu tohto debutoveho albumu. Nechcem stale opakovat moje stanovisko, ze ‚Stale energicke a silne‘, ale aj v dalsich piesnach je to tak, popisovat kazdu jednu piesen nema vyznam, pretoze az na par vinimiek su vsetky vyborne.

Dalej nasleduje velky hit ‚Asche Zu Asche‘ ku ktorenu sa netreba vyjadrovat.

Zvrat nastal az pri ‚Seemann‘. Konecne nieco odlisne a pritom tipicky rammsteinovske. Tempo sa dost uvolnilo, mozno taky prvopociatok pre album Rosenrot, ale k tomu sa este dostanem. Seemann je pekna piesen, kora na mna posobi dost smutne ci baladicky.

‚Du Riechst So Gut‘ – tak tato piesen asi na albume nema obdobu. Mozno keby sa album zacinal nou, tak by nic nepokazili. Stylovo sa cisto jedna o R+. Vsetko co k ich znacke patri, rychlost, vela momentov prekvatenia, gitarove sola, zvyrazneny spev starogermancinou, proste ako sa patri. Tato piesen mi zavonala – a riadne.

‚Das Alte Leid‘ sa na prvy pohlad zda byt o nicom, ze kapela riadne vypustila, ale presne taketo piesne mam rad. Na prvy pohlad nieco ako ‚Endless, Nameless‘. Chaoticka, svojska, ina ako ostatne, na hlavu postavena… a predsa genialna. Najlepsia pasaz u mna je, ked casvo asi tak po dva a pol minutach Till povie ‚Das Alte Leid!‘ a prichadza gitara plus to, co nasleduje dalej. Cela je vyborna.

Na prvy krat ma ‚Heirate Leid‘ velmi nenadchla. Mal som taky pocit, ze uz sa album konci a bolo tomu z casti tak. Jednoducho raz vypustit museli, energiu, ale nie po hudobnej stranke.

Od ‚Herzeleid‘ som cakal viac, podstatne vacsiu silu, ked sa podla nej vola cely album. Ta piesen sa neda len tak popisat, treba si ju vypocut. Flake sa prejavil na klavesach, aj ked len kratko…

‚Laichzeit‘ je lepsie si vypocut riadne nahlas, aby si clovek vsimol pozadie, ktore tuta piesen pekne doplna, je tiez podarena ako cely album.

‚Rammstein‘ ako piesen mi od zaciatku privelmi nebrala. Ani mi velmi nesedela k tomuto albumu, skvor som nazoru, ze tam byt ani nemusela a je tam nasilu, clovek si nemoze nevsimnut cast textu ‚Rammstein, kein Vogelsingt‘ a potom ‚Die Sonne scheint‘. Ohladom toho slnka to su mozno prvopociatky Sonne, ale skvor nie ako ano. Cela piesen mi pripada ako taky prilepeny dozvuk, ktory keby tam nebol, bol by album lepsi, aspon pre mna.

Ci sa pozriem na album ako debut alebo nie, je to vyborna nahravka a ked si clovek vezne do uvahy, tak len maloktora svetova kapela sa moze pysit takym debutom ako tento. Rammstein dokazali, ze aj v Nemecku sa najde kvalitna rockova kapela, co nebude mat zabrany spievat v materinskom jazyku. Ako celok ide o riadny hardcore, na ktory navezuje obsahovo radovo dalsi album.

Druhy radovy album ‚Sehnsucht‘ vydany o dva roky po debude ‚Herzeleid‘ v 1997om nepriniesol stylovo velke zmeny, ale podstatne kvalitnejsiu hudbu a viac hitov, prepracovanejsich skladieb. Tymto albumom sa R+ presadili na Americkom kontinente a aj v dalsich castiach mino Europy. Definitivne ukazali celemu svetu, kto stoju sa znackou R+ a ich nepisanou hymnou sa stala skladba ‚Du Hast‘. Album je viac prepracovany v detailoch. Ako celok posobi dost sokujuco. Uz len pri pohlade na obal musi byt kazdemu jasne, ze sa nejedna o neaku umelinu. Kto sa stretol s originalnym lisom albumu vie, ze si podla vlastneho uvazenia moze navolit prednu stranu obalu. Pre nezaintersovanych – dnu nie je ako klasicky knizocka, ale nafoteny kazdy clen kapely osamote a pri skladani si kazdy moze zvolit ako obal toho clena, ktoreho manajradsej, alebo ktora fotka sa mu najviac pozdava ci paci. Takto som to formuloval zamerne, pretoze tie fotky niekomu mozu aj vyrazit dych a tuto kapelu definitivne podla hallo efektu odradi. Moj nazor je ten, ze to, co je vonku nemusi byt vo vnutri a to plati hlavne u ludi… ale pre nieholo je mozno zaujimavy pohlad na tie fotografie, ja ich radsej popisovat nebudem, lebo R+ je o hudbe – nie o image.

Uvodna piesen ‚Sehnsucht‘ je viac priamociara ako jej predchodkina na debutovej nahravke. Ide rovno na vec bez dlhej predohry. Opat ako tradicne skvela suhra nastrojov, ale voci jednej veci mam vyhrady. Obsahuje viac volnych pasazi, ktore by tam nemuseli byt, ale aj tak dobra uvodna pisen, v jednej casti by si clovek myslel, ze sa skladba konci, az 2x vznika taky dojem, ale R+ sa nedali zahanbit a ukazali, ze ich tvorba je nadalej ina ako vselico ine.

‚Engel‘ sa zacina zaujimavim piskanim, hned na to pride gitara a dalej zvysok. Je jednou z mala piesni, na ktorej sa objavuje aj dalsi vokal, tentokrat zensky v skvelom prevedeni. Obsahuje viac elektriky, alebo pasazi, ktore snad priponinaju techno, ale R+ technom nie je, urcite nie.

‚Tier‘ je jedna z naj piesni, ktora v minulosti nesmela chybat na ziadnom verejnom vystupeni. Zacina typickym trikom – ako keby zvuk z LP platne, ale je podsatne kratsi ako inde. Clovek by cakal nieco dlhsie alebo s jemnym vokalom v pozadi, no hned po par sekundach to R+ zozbalili po inom. Aj ked sa velmi o textoch nezmienujem, ale tato skladba ma dost podfarbeny text, je mu aj priamo rozumiet bez prekladania. Viem o jednom chlapikovi, ktory je mozno doteraz zazraty do tejto piesne – a na otazku preco, je jednoducha odpoved – pretoze po stylovej ci hudobnej stranke je genialna.

Dalej nasleduje ‚Bestrafe Mich‘ s prenikavym refrenom ‚Bestrafe Mich, …., Du darfst mein Bestrafer sein‘. Zacina sa, by som povedal, zvukom strojov na styl techno, ak si odmyslim prve sekundy. Piesen ma vyborne bicie, su rytmycke, jednoduche, suhrane s ostatnymi nastrojmi. Nachadza sa na nej aj zaujimave solo v podani Flakeho klaves. Skladba sa dobre pocuva cez sluchadla, aspon mne. Je sice trocha natiahnuta, tym, ze sa stale opakuje to iste, ale je super.

Po kratsom cakani som sa dockal skladby, ktora snad presadila R+ po celej planete zvanej Zem. Je to praddepodobne najvacsi hit, aky kedy nahrali. Nachadza sa aj na soundtracku k filmu Matrix. Ak sa povie Rammstein, tak sa ucite najde aspon jeden somar, co hned skrykne ‚Du Hast‘. A je to prave ona, skladba, ktora definitivne ukazala kezdemu, ze aj nemecki rockeri spievajuc v materinskom jazyku nepriamo prinutia na koncertoch spievat publikum v ich jazyku. Ja myslim, ze obsah piesne vobec netreba davat do slov. Snab by som priponenul, ze rovnomenny singel k ‚Du Hast‘ je velmi vydareny, nachadzaju sa na nom 2 remixi a este aj ‚Alter Man‘. Teraz mozno trocha predbieham, ale par rokov neskvor na single ‚Feur Frei!‘ bola obsiahnuta aj cover verzia Du Hast od Battery. Je velmi zaujimave si vypocut jej deathMetalove prevedenie. Casom sa objavili aj verzie v anglickom jazyku, ale myslim, ze You Hate uz nie je to prave Du Hast.

‚Alter Man‘ – jedna mojich oblubenejsich piesni. Mam z nej taky pocit, ako keby nou R+ chceli povedat nieco viac, aspon po hudobnej stranke, na prvy posluch nie je velmi putava ci zaujimava, ale po versi ‚Das Wasser soll dein Spiegel sein‘ nabera na obratkach. Zasadne nedelim piesne na pasaze ci kusky, ale usek po 3:30 uz nema chybu.

‚Buck Dich‘ dost jednoducha piesen, co k nej… nech si ju kazd vypocuje a uvidi. Je v nej dost agresivity a uhladenosti v jednom.

‚Eifersucht‘ je svojska, mozno ina od ostatnych na tomto albume, aspon u mna. Mozno je to tym, ze mi velmi neberie, ale prepadak to urcite nie je. Je viac ako dobra, ale chyba mi v nej viac zivota ci energie.

‚Fellfrosch / Küss mich‘. To co chyba v predchadzajucej skladbe, je vynahradene v tejto. Je plna zivota,energie, ma viac zvratov a vsetko to, co R+ produkuje.

‚Klavier‘ – aj neaky sladacik, aspon jeden by na albume nemal chybat. Je niecim podobnym ako Engel, ale mne sa Klaviel paci viac, drzi usi viac v napati, lepsie hudobne prevedenie, je krajsi spevom, gitarou, proste celkovo lepsi.

‚Spiel Mit Mir‘ dost zaujimava piesen, ale mam z nej pocit, ze nie je to celkom R+, pretoze mi k ich doterajsej tvorbe nesedi. Zacina sa nou sice ‚Live Aus Berlin‘, ale keby to bolo na mne, tak tuto piesen by som nedal ani na koniec albumu, ani na zaciatok vystupenia. Kazi cely dojem albumu a aky ma efekt na koncerte, tak nedokazem posudit, lebo v tej dobe som na koncerte R+ nebol. Skladba by som ohodnotil asi slovom ‚medium‘ – nic vynimocne ale zas nie je to prepadak. Mozno pre milovnikov pomalsich skladieb je jednickou, ale pre mna urcite nepredstavuje nic vynimocne, skvor len ‚do poctu‘.

Teraz sa trocha zastavim pri celkovom dojme tychto prvych dvoch albumov. R+ priniesli nieco nove, co do teraz svetu nik neukazal. Mozno by sa to dalo prirovnat k ere, ked prisli ‚Black Sabbath‘ so skreklavym Ozzyho hlasom a vysokou gitarou. R+ priniesli starogermansky jazyk, ktory v hudobnom priemysle svetoveho formatu dovtedy nemal zastupenie, dnes paru. A gitara…. tak takym stylom doteraz nehral nik. Richardova gitara je niecim ina, asi ako ked clovek pocuje Toma Morela z ‚Rage Against the Machine‘, dnes uz ‚Audioslave‘, tak kto pocuje R+, tak vie o co ide. R+ sa presadili aj vdaka zlej reklame, ktora priniesla mnoho spekulacii o ideologii kapely, ich textov, znacnou extravaganciou – mozno az rebeliou, ale z toho ziju media. Kazda reklama, aj zla, je na nieco dobra a fakt, ze R+ si vdaka ‚Sehnsucht‘ a ‚Herzeleid‘ vytvorili kvalitnu znacku, tak to nik nepoprie. Uprimne povedane, obidve albumy sa mi vzdy zdali velmi podobne a doteraz z fleku nepoviem, ktora skladba sa na ktorom nachadza. Nimi by som tvorbu tak trocha zaobalil do jedneho celku. Dokonca som sa dozvedel, ze jedneho z clenov R+ babicka sa vyjadrila, ze vsetky piesne sa jej zdaju byt rovnake. Ked bol oficialne ohlaseny prichod noveho albumu, v poradi tretieho, som ocakaval nieco podobne ako doteraz, nieze by som si myslel, ze R+ uz nic nove neprinesu a zpakuju len to, co predtym a album sa stane osuchany prepadak. Este pred tym bola vydana ziva nahravka s nazvom ‚Live Aus Berlin‘, ale islo skvor o to, aby ludia videli, ako vyzera ich zive vystupenie, cize islo skvor o DVD vydanie. Fakt, ze sa dostalo aj aj audio nosic je druhotnym produktom.

OD roku 1997 pretieklo uz vela vody, plno ocakavani, mozno este viac pochybnosti. Ked R+ ohlasili vydanie dalsieho albumu, tak som cakal nieco rovnake ako doteraz, mozno osuchany prepadak, tak ako to u rokovych kapiel byva, po prvych dvoch vydarenych albumov nastupuje slava do hlavy a prichadza tvoriva kriza. R+ si zdvihli latku poriadne vysoko, tak mali co robit, aj ked niekto by si povedal, ze casu bolo viac nez dost, ja tvrdim, ze aj tak sa kazdy uci mesiac pred maturou a nie cele 4 roky (kto si chcel zopakovat rocnik, mal casu viac). V televizi leteli uz klipy ako ‚Sonne‘ alebo ‚Links 2 3 4‘, ale podla 2 piesni sa neda hodnotit cely album. Ked sa ku mne dostal, tak nazov ‚Mutter‘ vo mne vyvolal zmiesane pocity, ci nahodou R+ nie su uz uplne nameko, alebo ci to nebude neaky dalsi vystrelok..

Album sa zacina ukludnujuco, naladi cloveka na nieco volnejsie, ale hudobne viac precitene a kvalitativne vyssie. Obsahuje casti s orchestralnu zlozku, ako keby sa skupina priblizila rockovej klasike. Po kratkom intre sa vsetko zacina. Najprv otvaracie pasaze na uvod a po refrene ‚Mein Herz brennt‘ je tato pisen v plnom prude. Album sa mozno ani lepsie zacat nemohol.

Hned na to prichadza ‚Links 2 3 4‘. Tato skladba dostala viac ako dost ludi do krajnosti. Mam kamarata, ktory R+ nepocuva, ale Links je jeho najoblubenejsou skladbou. Popisovat ju velmi netreba, pretoze kazdy ju dobre pozna. Snad spomeniem, ze singel k tejto piesni je kvalitne urobeny a klip este viac, na tie mravce ma kazdy urcite niekde v hlave spomienku. Zive podanie tejto piesne na live show zanechava v kazdom divakovi nezabudnutelny zazitok (pozn. autor: viac o live moja recenzia ‚Rammstein Reise Reise Tour – Bratislava 28.2.2005 Incheba Hala C‘).

‚Sonne‘. Pre niekoho najlepsia piesen albumu, novy sybbol R+, novy smer, ktorym sa skupina ubera.. Piesen je viec energeticka ako prve dve a vyvolava vacsi hudobny zazitok. Klipom k tejto piesni si R+ urobili u niekoho zlu reklamu, pre niekoho su definitivne zafixovany ako magori, dalsi kamarat mi raz povedal, ze R+ mu pripadaju ‚cisto ako robotnici‘. Toto tvrdenie si podvedome mozno preniesol z klipu k Sonne, ale je to jeho nazor. U mna je klip zaujumavy hlavne poentou a nehladam v nom zle okamihy ci nedostatky. Ako celok piesen aj s klipom je vyborna a vo svetovom meradle unikatna. Popisovat ju netreba, ale si treba vsimnut postupnu gradaciu pri eins, zwei, drei..

‚Ich Will‘ so skvelym rytmom a vokalom. Piesen sa pocuva dobre cez sluchadla, aspon mne. Jej popularitu vystupnoval aj mozno klip. Uz asi moje tvrdenie o kamaratoch bude osuchane, ale dalsi sa vyjadril, ze lepsi klip v zivote nevidel, a pritom R+ nepocuval. Videl ho nahodne v telke a ked ma stretol, tak mi to povedal, lebo vedel, ze ja mam R+ rad. Dovtedy sa mi kazdy cudoval, ‚ako to dokazem pocuvat‘, ale ked sa uz producenti rozhodli investovat do kapely a vytvorili aj kvalitne klipy, tak cele narody mali moznost vidiet, ze R+ nie su zle zpropagovany fasisti, ale kvalitna kapela, ktora konkuruje starym znamym kapelam, mozno ich do istej mieri zacina vytlacat do uzadia a Ich Will je toho dokazom.

‚Feuer Frei!‘ u mna jednoznacne naj slkadba na albume a zaroven jedna z najoblubenejsich v celej tvorbe R+. Na albume je dobre nacasovana, ma skvely rytmus, energiu, dost elektriny, agresivitu, rychlost. Touto piesnou sa potrdilo, ze R+ patria medzi svetove stalice, ked sa objavila vo filme xXx (TripleX) – samozrejme aj na soundtracku. Feur Frei! je jednoducho nieco, co sa ani po rokoch neosucha.

Na piesen ‚Mutter‘ som si radsej pockal a nepreskakoval stopy dopredu, aby som nemal zkresleny dojem. Po vypalovackach ako Feuer Frei! dobre padne nieco kludnejsie, viac uhladene a vokalne precitene. Je peknym sladacikom kontrastujucim celkovy dojem albumu. Mozno som ocakaval, ze sa vypusti tempo v dalsich skladbach, ale opak bol pravdou.

‚Spieluhr‘ sa zacina ako som cakal, ale dalsi sled udalosti to vyvracia. Text sa mi paci, hudba tiez, aj ked R+ sa k veci dostali asi tak az po minute a pol. Tato piesen prinasa nieco nove, mozno taky prvopociatok albumu Rosenrot, akysi koren, ktory neskvor sa ukazal svetu, pre niekoho v plnej krase, pre ineho nie. Mal som chvilkami pocit, ze ako na albume Sehnsucht kapela ku koncu vypusti, ale nestalo sa tak, dalej nasledovali uz len same vypalovacky.

‚Zwitter‘ je trocha odlisna od typickeho R+, je viac uhladena a priamociara, velmi lahko sa pocuva, je rytmicka, rychla, uvolnujuco ukoncena – koniec je ozaj ukazkovy, ale nemyslim tym teraz poslednych desat sekund, ale usek po ‚das bin ich..‘ – nachadza sa tu gitarove solo so suhrou bicich, ktore mi mozno trocha pripomyna niecim koniec Alter Man.

‚Rain Raus‘ – kapela ide hned na vec, po prvej strofe som cakal zvrat, ale nestalo sa tak, dost vela veci sa opakuje dookola, ale nevidim v tom nieco zle alebo problem, pretoze aj ak je nieco kratke ale kvalitne, tak preco to viackrat nazopkovat, ved konecny efekt je vyborny. Pred koncom sa opat objavuje nieco ako zvuk z orchestra, je to dobre zakompovane. Po neocakavanom kocni prichadza Adios.

‚Adios‘ ako keby pokracovala v Rein Raus, necha mysel v jasnom slede udalosti. Prenikave bicie s dobrym rytmom, proste aj vsetko co R+ ponuka. Po neakej dobe sa pritvdilo, mam taky pocit ze piesen nabrala na obratkach, opat zakomponovane gitarove solo. Ked by si clovek povedal, ze piesen konci, tak to najlepsie este len pride. Zaver ako z najlepsieho romantickeho filmu, nieco na dorazenie. Pri koci skladby som mal pocit, ze je to konecna, v ktorej treba vystupit, ale na albume je este jedna skladba – ako tradicne jedenasta.

‚Nebel‘. Uz tradicne ako na predchadzajucich albumoch som cakal nieco ako keby nasilu ‚pricapnute‘ do poctu, z prvopociatku som mal zmiesane pocity z tejto skladby, ale je to akasy lahodka ci jahodka na torte, mozno ako niekto vravi ceresnicka. Nebel je nadherny sladacik, ktory sa plne osvedcil, aspon u mna. Po hudobnej stranke je genialny a R+ potvdil, ze najlepsie sladaky maju aj tak rockeri (napr Ozzy osbourne – Dreamer, aj Alice Cooper, KISS a kopec dalsich). Na takom silne energeticky nabitom albume ako je Mutter, som taketo zakoncenie urcite necakal. R+ ukazali, ze su hlavne muzikanti a nie len ‚bucham trepam‘ ako povie niekto do agresivnejsej hudby nezainteresovany. Bolo mi jasne, ze dalej nebude nasledovat nic, ale nie definitivne nic, ako to vyzeralo, ale ziadna piesen. Na koci Till povie ‚nicht mehr‘, aj ked je to len vytrhnute z kontextu, tak uz sa mi zdalo, ze to bude znamenat pre R+ definitivne ‚nikdy viac‘.

Album ako celok vo vme aj po rokoch vyvola hudobny zazitok, ktory nie je prejavom len samotnej hodby, ale obsahuje nieco viac. Piesne su rozlozene tak, ze lepsie byt ani nemohli. Skvele otvorenie priponinajuce prolog, koniec albumu pripominajuci epilog, hned po uvode sa dej dostava k jadru veci bez zbytocnych opletaciek, dalej nasleduje by som to nazval ‚romantickejsia cast diela‘ a hned po nej vyvrcholenie, na samom zavere koniec ako z rozpravky. Cely album mi pripada ako ukazkovy priklad pre ostatnych, ako sa robi umelecke dielo, Mutter ako album nie je len ohudbe, ale o celkovom dojme. Prave pre to je to moj naj album od R+ a po alnume ‚In Utero‘ od Nirvany druhy v poradi. Obidve obsahuju to, co mam najradsej. Silu, agresivitu, kopec energie, nieco navyse co iny album nema a neda sa to opisat slovami. K albumu boli aj vyprodukovane kvalitne single, napr ‚Feuer Frei!‘ alebo ‚Ich Will‘ ci ‚Links 234‘. Klipy su tiez podarene s dobrymi napadmi. Na live turne v ramci Mutter som sice nebol, ale aspon video nahravky, ktore som videl mi vravia dost na to, ze R+ boli na vrchole svojej tvorby. Tento album predstavuje aj vrchol co sa tyka citu, zmyslu pre detail, je na non viet nemecku preciznost a ctiziadostivost. Kazdy detail je pozorne spracovany tak, aby kazda kvapka vytvorila to najkrajsie more. A aby som nezabudol, na tomto albume je asi najviac a najlepsie gitarove sola od R+.

Moj naroz je, ze doterajsia tvorba R+ sa da delit na 2 resp 3 casti. Tou zakladnou je ‚Mutter‘ a zvysok sa da delit na dve casti: To, co bolo pred a to, co je po ‚Mutter‘. ‚Herzeleid‘ a ‚Sehnsucht‘ su svojim sposobom ine ako ostatne albumy a zaroven k sebe sesterske. Predstavuju R+ ako original. ‚Reise Reise‘ a ‚Rosenrot‘ su tiez svojim sposobom sesterske a zaroven od ostatnych odlisne. V mojich ociach sa kapela priblizila viac k ludom po hodobnej stranke a oddialila od stalej posluchackej zakladne, ktora sice je im stale verna. To, co je po Mutter sa mi uz velmi nepaci, aj ked sice obsahuje skladby ako ‚Mein Teil‘, ktora je u mna najlepsia od R+ ako piesen, aj ako samotny singel ci klip, ale to ostatne uz nie.

Po dlhych rokoch sa na znamost celej planete dostala hlaska, ze R+ v septembri (CR: deviaty mesiac v roku) vydaju dalsi radovy album. Medzi tym sa povravalo vselico, napriklad, ze ak po takej prestavke ako pred Mutter bude dalsi album, tak bude minimalne tak kvalitny, mozno este viac. Ine zdroje pletiek hovorili, ze skupina sa nadobro rozpadla a ze jeden z gitaristov zalozil v Amerike novu kapelu. Keci keci sa siria medzi ludmi velmi rychlo, ale aj napriek faktu, co je pravda ale bo nie, v roku 2004 na jesen R+ skutocne vydali album pod nazvom ‚Reise Reise‘. Tomu, ze album bude kvalitny nasvedcoval aj vopred nasadeny klip k ‚Mein Teil‘. Pri pohlade na neho som mal pocit, ze R+ budu opat riadne sokovat, lebo kusok to je, a riadny.

Ked sa ku mne dostal novucicky novo vydany ‚Reise Reise‘, tak jeho obal ma trocha nadchol, bol iny ako som ocakaval, ale obal ani len z daleka nemusi vypovedat o samotnom obsahu.

Hned na uvod otvorenie v podani pisesne ‚Reise Reise‘. Piesen je vyborna, aj samotny uvod sa podaril. Reise Reise je piesen, ktora cloveka dobre naladi, hlave zakoncenie v podani harmoniky, pri nej mam pocit, ako keby R+ perzonifikovali cast francuzskej kultury.

Na to prichadza zlaty kliniec programu, samozrejme vtedy, ked som nepoznal cely album, som to este nemal sancu posudit. ‚Meint Teil‘ je v ramci R+ unikat medzi unikatmi. Je to moja oblubena piesen od R+, mozno aj zo vsetkych celkovo. Pisen je reakciu na kanibala, ktoreho kazdy trocha vnimavy clen ludskej spolocnosti pozna. Skladba sa velmi dobre pocuva cez sluchadla, aspon mne, ale este lepsie je vidiet jej podanie na zivom vystupeni (pozn. autor: viac o live moja recenzia ‚Rammstein Reise Reise Tour – Bratislava 28.2.2005 Incheba Hala C‘). Mal som taky pocit, ci Reise Reise nebude skvor inak pomenovane ‚Mutter 2‘, ale zvysok albumu mi to vyvratil.

‚Dalai Lama‘ nic proti nemu, ale takuto piesen by som po mne pomenovat nechcel, mozno som nevdacny, ale vopred pekne Dakujem. Ta piesen mi nikdy nebrala, nech mi prepaci ten, koho som touto cestou urazil.

‚Keine Lust‘ prislo ako casovana bomba, konecne nieco svieze pre relax. Asi jedna z naj piesni na albume. Aj ked zaciatok je trocha nudny, kym sa skupina dostane rovno k veci, ale piesen je velmi dobra a svojska, presne take mam rad. Jej klip je obzvlazt interesantny, hlavne ta idea, ale urcite to neberiem ako vysmech z niehoho alebo niecoho.

‚Los‘ je klasickou brnkackou, ktoru ked uz, tak by som zaradil na ine miesto v ramci albumu, mozno niekde pred koncom, ale urcite nie tam, kde je. Zatial mi to pripadalo tak, ze piesne su na striedacku, raz klidanko a na to Main Teil, potom opat brnkacka a na to Keine Lust. Dalej dalsia nie velmi vydarena brnkacka a potom Amerika.

‚Amerika‘ Amerika Amerika.. piesen, ktora dostala snad vacsiu praizen ako ‚Du Hast‘ alebo ‚Sonne‘. Mne cisto pripada ako hit nasadeny do radia ci do telky na jedno pouzitie. Fakt, ze je dobra nemozem popriet, ale to, ze takymto smerom sa uberie R+ som necakal, skvor som cakal pokracovanie co do stylu v ramci Mutter, ale nieco take urcite nie. Tak ako vdaka ‚Du Hast‘ sa R+ natrvalo zapisal v priazni fanusikov rockovej ci metalovej hodby, tak vdaka Amerike sa R+ zapisal do priazne sirsej verejnosti a ludu. Jedna moja byvala spoluziacka tvrdi, ze prve albumy sa nedaju pocuvat, ale tento je najlepsi. Ani sa jaj necudujem.., fakt.

‚Moskau‘. Ci si R+ robia z Moskvy zarty a je priamym pokracovanim v naveznosti ma Ameriku to posudit sa len tak z nicoho nic neda, ale nieco v tom mozno bude. Aj napriek tomu vsetkemu je Moskau vyborna skladba s dobrym rytmom, je priama a lahka na pocuvanie.

Ked uz je clovek spravne naladeny, tak prichadza ‚Morgenstern‘. Je vyborna, typicky rammsteinovska so vsetkym, ako ma byt, viac pisat o nej nie je potreba. Jednoducho Morgenstern…

Uz som mal pocit, ze na albume je dalsia nepodarena brnkacka v podani ‚Stein Um Stein‘, ale opak je pravdou. Po nie velmi vydarenom zaciatku sa prejavila v plnej krase az po uvodnom akokeby intre. Poviem to asi takto – keby tam nebola prva minuta a pol bolo by lepsie, aspon u mna. Inak proti nej nemam ziadne vyhrady, je to dobra natahovacka co napne cloveka a ocakava co bude dalej a dalej.

‚Ohne Dich‘ je opat vydareny sladacik, ide o nadhernu piesen, bez nej by som si mozno ani tento album nevedel predstavit. Kto pocul aj singel s rovnomennym nazvom, tak pozna Beta verziu Ohne Dich. Je tazko povedat, ktora je lepsia, ale obe su vyborne. Mozno bolo velkym problemom sa rozhodnut, ktora bude na albume.

Teraz som cakal koniec, ale ako tradicne, jedenasta pisen nechybala, len som sa obaval, ci to nebude neaka pricapnuta vec, ale ‚Amour‘ je tak ako aj Ohne Dich pekna romanticka piesen, ktora dotvara tvorbu R+. Voci nej mam len jednu vyhradu. Mohli by ist aj skvor na vec na neobtazovat sa zdlhavym uvodom a piesen skratit, ale aj tak som rad, ze ju album obsahuje.

Po konecnej som mal zmiesane pocity, ani akokeby to R+ nebol. Rozhodne som cakal nieco ine, viac energicke, menej baladicke. Ako to povedat normalne nie je v mojich schopnostiach, ale odborne by som povedal, ze album obsahuje vela ‚cudzich prvkov‘, ktore nie su na skodu, ale keby tam neboli, tak mi nechybaju. Nemyslim tym konkretne piesne typu ‚brnkacky‘, ale kopec prvkov, ktore boli zakopmponovane v jednotlivych skladbach. Zprvu som mal taky dojem, ze co sa nevoslo na ‚Mutter‘ tak si naslo miesto na ‚Reise Reise‘ a par skladied dorobili. Celkovo co do svojskosky a homogennosti charakteristicku pre R+ u mna R+ upadol. Cakal som dalsi album, o ktorom som dufal, ze bude navyseny nad tento, ale to, ze prekona Mutter, s tymto faktom som vedel, ze pocitat nemozem.

O rok na to v pre niekoho uspesnom pre ineho kritickom roku prisiel z nenazdajky dalsi album, ktoreho pomenovanie niesla lod s nazvom ‚Rosenrot‘. Uz podla pohladu na obal som si povedal, pekny pekny.. len ci aj vnutro bude aspon z polovice take. ‚Benzin‘ som uz poznal pred oficialnym vydanim albumu, pretoze po internete sa siri snad vsetko.

‚Benzin‘ sa ujal celkom dobre, citso produkcia R+ so vsetkym, ako ma byt. In Benzin je rychlost, energia, len to najlepsie, ale klip sa mi nepaci. Doteraz som bol zvyknuty, ze okrem kvalitnej hudby R+ produkovali aj kvalitne klipy, no Benzin je iny, podpriemerny, mozno odflaknuty. Mam z toho pocit, ze casti klipu boli nasnimane na rychlo a neaky manik na masine tankujucej elektrinu to cele dorobil. Nic moc, kazi to celkovy dojem piesne.

Cakal som, co nasleduje dalej, ‚Mann gegen Mann‘ sa mi zdala byt dalsia z radu nepodarenych brnkaciek zauzivanych od predosleho albumu. Mozno pred koncom sa dej skladby vyvinul k lepsiemu smeru ale hned aj sa skoncila a to som sa ani len nestihol jej nasytit. A aby som nezabudol, tak s casovym ohladom na dobu, ked pisem tutu recenziu, takm pred par dnami bola odvisielana premiera klipu k tejto piesni. No fuj. Ak by som doma v izbe nemal nadherne plysove cervene vzorovane koberce, tak si rovno odplujem na zem, ale cennim si pracu mojich rodicov, ktoru museli vynalozit na zariadenie mojej izby. Ja neviem (a alovo NEVIEM zo zasady nikdy nepouzivam!!!) ci ide o nevydareny pokus sokovat alebo nieco ine, ale toto je ozaj ******. Mozno opacnemu pohlaviu by sa to pozdavalo viac, ale mne ako priaznivcovi extravagancie sa toto urcite nepaci. Rock je spojeny so skandalmi a je jeho neodmyslitelnou sucastou, no tato piesen jednak po hodobnej stranke a ni ako klip neprispela k ceklovemu pozitivnemu dojmu albumu a aj R+ celkovo.

Od ‚Rosenrot‘ som cakal viac. Mi pripada nieco ako Dalai Lama alebo Los, obe z albumu Reise Reise. Taka brnkacka, ale nie je zas zla, to by som klamal. Nic Viac.

Cakal som kedy pride na rad vypalovacky ako Feure Frei! alebo Mein Teil, mozno aj Du Riechst so Gut, ale som sa nedockal. ‚Spring‘ ma sklamal, som sa musel riadne prinutit, aby som ho cely dopocuval.

‚Wo bist Du‘ sa zacina prekrasne, hotovy umelecky dojem ako z rozpravky hned na zaciatku, som cakal, ze dostanem konecne odpoved na otazku, kde je nieco energicke. Aj ked sice jednoznacnu odpoved som nedostal, tak piesen ‚Wo bist du‘ si ma urcite ziskala. Je viac ako dobra, mozno viac.

‚Stirb nicht vor mir // Don’t Die Before I Do feat. Sharleen Spiteri‘ je dalsi z podarenych sladakov z produkcie R+, ale uz sa mi pozdava, ze na R+ taky, na aky je zvyknuty jeho fanusik od zaciatku jeho tvorby, je ich trocha privela. Osobne proti sladakom nemam nic, ale ak su na mieste a k R+ mojou mienkou urcite nepatria, mozno len zopar.

‚Zerstören‘ sa zacina vydarene, cakal som, ze k bicim sa prida nieco silovo posobiace, tak sa aj stalo, ale z piesne ako celku nemam najlepsi pocit. Jednoducho sa mi nepaci a hotovo.

‚Hilf mir‘ takisto o nicom.

‚Te Quiero Puta!‘ – co k nej povedat, mozno neaky dalsi pokus s ‚cudzim prvkom‘. Osobne nie som xenofobny a ani konzervativny, ale takto som si buducnost R+ urcite nepredstavoval. Nic Moc.

‚Feuer und Wasser‘ samozrejme do koleccie zvanej ‚Rosenrot‘ ako dalsi kusok na rozhrani brnkacky typu sladak, ale s tym rozdielom, ze tento si clovek rad zaspieva, tak ako ‚Ohne Dich‘ alebo ‚Amour‘.

Postupne som sa po nie velmi lichotivych nazoroch dopracoval k poslednej stope – ako tradicne jedenastej. Co dodat.. povedat pricapnute by bolo urazlive pre jej predchodcov (s vinimkou Nebel). Prave som sa poprechadzal po izbe a pozrel z okien, pretoze takouto formou sa asi najlepsie koncentrujem myslou na neaky objekt, aby som bol dostatocne objektivny v tomto pripade. ‚Ein Lied‘ je jednym slovom prepadak a tento moj nazor obohatim takto – totalny, na samotnom vrchole a dufam, ze nikoho nikdy ani len nenapadne tocit k tomu aj klip!

‚Rosenrot‘ ako album ma sklamal, a riadne. Moj celkovy dojem z albumu a po jeho vypocuti je desivy, otrasny, mozno pizitivny len v tom, ze keby R+ naozaj ukoncili svoju drahu albumom ‚Mutter‘, tak by to bolo lepsie, pre mna urcite. Nech si nik teraz nemysli, ani len nahodou, ze to vo mne vyvolalo psychicku traumu a ze som neakym sposobom zatazeny na povodnu tvorbu R+ a ze som agresivne zalozena individualna aj ked individualne mysliaca osobnost, ale R+ ma sklamal Rosenrot-om naplno. Ako som sa uz davnejsie vyjadril, Benzim je tam len na to, aby album mal aku taku stavu alebo trocha benzinu a ostane by mi ani nechybalo. No R+ neprudukuje hudbu len pre mna, ale pre ludi a tak to ma byt. To, ze mne sa nemozem povedat R+ uz nepaci, ale postupne odcudzuje, nemusi znamenat zly smer skupiny. Poznam mnoho ludi, ktory R+ spoznali az vdaka alumu ‚Reise Reise‘ prave vdaka jeho brnkackam a dovtedy vedeli akurat o neakych (ospravedlnujem sa za veremu mienku ktoru pouzijem) nemeckych fasistov s prenesenim na skladu ‚Du Hast‘ hovoriacich si Ramštajn a pritom aj nazov spominanej skladby si opacne vylozili, nie len celkovy dojem tejto genialnej kapely, ktora nema obdudu. R+ sa pravdepodobne podla hudobnyych odbornikov priblizil viac k ludu v ponimani ako sirokej verejnosti. Moj brat nazyva ich tvorbu z oblasti pred ‚Mutter‘ ako ‚Zivotabudic‘. Ja zas vravim na tvorbu po ‚Mutter‘ – ‚O nicom, snad az na par vynimiek‘. Ale moj nazor, ako byva zvykom byva zpravidla opacny ako ostatnych, nie za to, ze veci vnimam inac, ale pozeram sa na nich po mojom, svojsky. Uz teraz sa povrava o dalsom albume, ktory by mal uzriet svetlo sveta niekdy na jesen pred Vianocmym trhom. Necham sa milo prekvapit, mozno sa statisice lisovanych audio nosicov vypredaju rychlejsie, ako stihnu svetelne luce dorazit na nasu Zem od zahajenia predaja, alebo mozno na Valentina 2007 zalubenci budu kupovat a vzajomne sa obdaruvavat dnes este nepoznanym albubom od R+, ktory si kupili v novorocnej akcii za vybornu cenu, pretoze jeho obsah sa hodi na romanticky vecer pre zalubenych a nadherne dotvori atmosferu.

Libor

1 COMMENT

  1. je fakt že Rosenrot se mi už taky moc nelíbilo…n?které písn? už od sebe nerozeznám…ale jsem ráda,že máš na Mutter stejný názor jako já.Hodn? lidí ?íká,že je komer?ní a tak,ale já si myslím,že tam jsou vylad?né ty nedostatky u prvních dvou alb a taky není tak tvrdé…

  2. v podstate mám rovnaký názor (no klip a pesni?ka mann gegen mann je výborná). musím doda? že som za?ínal na albumoch Reise, Reise a Rosenrot a bolo to najlepšie ?o som spoznal. potom som sa dostal k prvým albumom, ktoré ma nadchli, zárove? moje naj albumami sa stali Herzeleid a Mutter. vôbec im to nezazlievam, ke? si chcem vybi? energiu pustím prvé tri, ke? neviem ?o chcem tak Reise, Reise a ked chcem viac relaxova? tak Rosenrot. a aby som nezabudol, priam „milujem“ Christophera a jeho bicie ma dostanú do nálady aj pri slabších pesni?kách.

Napsat komentář: miloso Cancel reply

Please enter your comment!
Please enter your name here